LONDÝN – Britský premiér David Cameron narazil pri vyjednávaní o požiadavkách Londýna na reformy Európskej únie v jednom bode na silný odpor stredoeurópskych krajín takzvanej višegrádskej štvorky.
Poľsko, Česká republika, Maďarsko a Slovensko reagujú krajne odmietavo na Cameronov návrh obmedziť sociálne príspevky pre pracovníkov z iných krajín EÚ. Londýn však dúfa, že ich opozíciu zlomí, napísal na svojom webe britský denník The Sunday Telegraph.
Premiér sa podľa denníka ďalej drží nejspornejšieho zo štyroch návrhov na únijné reformy. Podľa neho by zamestnaní prisťahovalci z krajín EÚ nemali v Británii dostávať najmenej štyri roky príspevky, ktoré poberajú britskí občania na menej platených miestach.
"Mohli by sme o tomto návrhu hovoriť aj sto hodín, nič by to ale nezmenilo," povedal denníku nemenovaný diplomat z východnej Európy. "Súčasný britský návrh porušuje základné európske princípy. Znamenal by pre nás koniec voľného pohybu," dodal.
Londýn síce uznáva, že priama diskriminácia je podľa zmluvy o EÚ nemožná, činitelia informovaní o rokovaniach ale listu povedali, že chudobnejšie krajiny EÚ musia nakoniec určitú nepriamu diskrimináciu prijať. "Mohli by sme to potrebné podmieniť trvalým bydliskom, počtom rokov, po ktorej ľudia prispievali do systému alebo boli čistými prispievateľmi - existuje rad riešení, ktoré budú mať nepriamy diskriminačný efekt," uviedol jeden z britských činiteľov. Podľa neho je kľúčové, aby to znížilo čerpanie peňazí z britského sociálneho systému.
Britského vyjednávača povzbudilo podľa denníka nedávne vyjadrenie jedného z poradcov Súdneho dvora EÚ. Ten označil niektoré formy nepriamej diskriminácie proti cudzincom z EÚ za opodstatnené v prípade "nevyhnutnosti chrániť verejné financie hostiteľskej krajiny". Podľa analytikov ale rad právnikov taký názor nezastáva.
Možnosť nepriamej diskriminácie obhajoval v minulých dňoch priamo v Českej republike Mats Persson, ktorý patrí do "vnútorného kruhu" Cameronových vyjednávačov. V Česku sa zišiel pri večeri s činiteľom vlády, ktorý má na starosti záležitosti EÚ. "Citoval niektoré príklady diskriminácie v EÚ, napríklad to, že Nemci nemôžu v Dánsku kupovať obytné nehnuteľnosti," povedal denníku zdroj informovaný o diskusii.
Briti tiež v zákulisí presviedčajú Francúzsko, Nemecko a ďalšie krajiny jadra EÚ, aby argumentáciu Londýna o obmedzení dávok prijali. "Voči tejto britskej pozícii sú viditeľné sympatie, pokiaľ sa to nedotkne základného princípu voľného pohybu," uviedol diplomat jednej z týchto krajín. "Koniec koncov je to vlastne len problém vyšegrádskych krajín," dodal.
Británia argumentuje tým, že daňové kredity pre zamestnancov, ktoré chce odobrať cudzincom, sú určené na to, aby motivovali domácich nezamestnaných k prijatiu menej platených prác. Nie sú to teda v podstate sociálne dávky, ale nástroje "sociálnej súdržnosti". Ich zmyslom je pobádať k práci, a stabilizovať tým domácu spoločnosť, nie priťahovať dočasných pracovníkov z cudziny.
Podľa analytikov britskí vyjednávači vsádzajú na to, že višegrádske krajiny, ktoré v podstate zdieľajú britský odpor voči snahe Bruselu získať čo najviac moci, nakoniec nebudú mať príliš na výber. "Visegrádske štáty musia ustúpiť. Musia pochopiť, že celá EÚ sa zrúti, ak v tom neprejaví flexibilitu," povedal Pieter Cleppe, šéf bruselskej kancelárie fóra Open Europe, ktoré presadzuje uvoľnenejšiu podobu EÚ. "Budú kričať, aby upokojili domácu verejnosť, keď sa ale pozrú na východ na znovu priebojné Rusko, potom im voľba medzi udržaním Británie v EÚ a obetovaním pár lenivých Poliakov v Británii bude jasná," povedal Cleppe.
